Triedený zber odpadov v meste Bardejov alebo... niečo tu nefunguje

Autor: Alexander Starinský | 18.11.2014 o 13:23 | (upravené 8.12.2014 o 16:35) Karma článku: 11,68 | Prečítané:  6091x

Často mi známi, ktorí sú obyvatelia mesta Bardejov vravia, že triedenie nemá zmysel, že aj tak to sypú do jednej kopy. Snažím sa im vysvetliť, kedy sa nádoby vyprázdňujú do jedného vozidla (napr. keď sú znehodnotené obsahy) a že triedenie zmysel má. No po takmer dvojročnom (v priebehu roka 2013 a 2014) pozornom sledovaní práce zamestnancov spoločnosti Ekobard a.s., prístupu kompetentných osôb a komparácií jednotlivých údajov, začínam byť aj ja skeptický a veľmi nerád sa prikláňam na stranu, ktorej som sa vždy snažil oponovať.

Začnime údajmi o vyseparovaných množstvách jednotlivých komodít za jednotlivé roky. V dole uvedenej tabuľke si môžete všimnúť vývoj triedeného zberu v meste. Je vidieť ako sa každoročne zvyšovali množstva vytriedeného odpadu. Vzhľadom na medziročný najväčší nárast miery triedeného zberu v roku 2012, v porovnaní s rokom 2011, som bol zvedavý na výsledky za rok 2013. Po poskytnutí údajov oddelením životného prostredia mestského úradu v Bardejove, som ostal nemilo prekvapený. Z miery triedeného zberu v roku 2012, ktorá predstavovala vyše 7% z celkového vyprodukovaného množstva KO, sme v roku 2013 spadli na približne 1,7% (porovnateľné množstvo s rokom 2008). Je podľa Vás normálne, že z približne 80 kontajnerov na kovové obaly a z vyše 2700 domácností v rodinných domoch sa vyseparovalo za rok len 1,16 tony kovových obalov? Aj keď vezmem do úvahy, že obsahy niektorých nádob sú ustavične znehodnocované a taktiež sa nezapojili všetci obyvatelia v rodinných domoch do separácie, je dané množstvo veľmi nízke.

Keď som spätne žiadal oddelenie životného prostredia o vysvetlenie tohto nelichotivého stavu bolo mi povedané, že za zníženie miery triedeného zberu môže ukončenie projektu do ktorého boli zapojené aj niektoré obce okresu a na ktorý dostalo mesto finančný príspevok z Recyklačného fondu. Nedošlo k predĺženiu zmlúv so zapojenými obcami, ktoré následne začali triedený zber realizovať vo vlastnej réžii. To je oficiálny dôvod, aj keď samosprávy vykazujú údaje o nakladaní s KO samostatne resp. údaje o separácií iných obcí nemajú nič spoločné s mestskou evidenciou.

Tak poďme sa teda pozrieť na niektoré čísla. Údaje ktoré mi boli poskytnuté za mesto Bardejov sa nezhodujú s údajmi, ktoré boli uverejnené v informačnom spravodaji z roku 2012. Usudzujem, že dané množstvá uverejnené v spravodaji sú aj za obce, ktoré boli zapojené do projektu. Rozdiel medzi množstvami predstavuje ročne cca 100 ton, čo je podľa môjho názoru reálne množstvo vyseparovaného odpadu len z obcí. Ak sa pozriem spätne na množstvo za rok 2012 (876,2 t) pochybujem, že v meste (cca 32 000 obyvateľov) ktoré ma kvalitnejšiu odpadovú infraštruktúru, v ktorom bola vykonávaná trochu väčšia osveta, a v ktorom je predpoklad o čosi vyššej vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva, sa vyseparuje len cca 200 ton odpadu. A v obciach (cca 23 000 obyvateľov), ktoré sú opakom vyššie uvedených faktov o meste sa vyseparuje vyše 670 ton odpadu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neverím, že za zníženie miery triedeného zberu môže ukončenie projektu (nepredĺženie zmlúv s obcami). Otázne možno aj je, do akej miery sú vlastne jednotlivé údaje o vytriedených množstvách dôveryhodné.

Ďalej by som Vás oboznámil aj s mojimi svedectvami (a určite nie som sám), ako sa realizovala separácia v roku 2013 a naďalej sa niekedy takto realizuje. Niekoľko krát počas sledovania práce zamestnancov Ekobardu, ktorý vykonáva triedený zber v meste, som videl ako nádoby napr. na papier a plasty, v ktorých sa nachádzali len vytriedené zložky odpadu, boli zmiešané spolu so znehodnotenými obsahmi nádob na triedený zber. Taktiež aj napr. kontajner na sklo, v ktorom bolo vytriedené sklo, bol automaticky bez kontroly obsahu vyprázdnený do vozidla spolu s ostatným odpadom. Sklo sa po zbere neodváža na triediacu linku ale ide priamo k zmluvnému odberateľovi. Niekedy sa stane, že papier a plasty sa zbierajú spolu a následne sa pretrieďujú na linke. No ak uvidíte, že k tomu zbierajú aj sklo vedzte, že daný obsah určite neputuje na triediacu linku. Tiež je pre mňa nepochopiteľné, že znehodnotené obsahy nádob, ktoré sú plné sa vyprázdňujú spolu s vytriedenými zložkami (samozrejme nie vždy), ale znehodnotené obsahy nádob, ktoré nie sú plné (najmä sklo a kovy + tetrapaky) ostanú nevyprázdnené. Bývam na sídlisku Vinbarg a pozorne som na ňom sledoval postup prác zamestnancov Ekobardu a obsahy nádob na jednotlivých stanovištiach. A príde mi naozaj čudné akým spôsobom sa vyprázdňujú nádoby na triedený zber. Dokonca mi príde, ako keby niekoľko mesiacov nádoby na kovové obaly a tetrapaky neboli na tomto sídlisku vyprázdnené s tým, aby vytriedený neznehodnotený obsah putoval na triediacu linku. Myslím si, že som celkom inteligentný človek a zrak mi funguje dobre, čiže viem rozlíšiť čo sa v nádobách nachádza. Keď som upozornil prvý krát odd. životného prostredia na miešanie vytriedených surovín spolu so znehodnotenými obsahmi, bol môj podnet preposlaný Ekobardu na podanie stanoviska. Riaditeľ spoločnosti, pán Mačej mi vtedy akurát odpovedal, čo v ktorý deň bolo privezené do triediacej haly. V celku uspokojivá odpoveď nemyslíte? Ako keby ste sa pýtali aký je dnes deň a povedia Vám, že november. Na ďalšie moje podnety som nedostal už žiadnu reakciu.

Prečo sa takto realizuje triedený zber v meste Bardejov je pre mňa záhadou. Keďže ročná kapacita triediacej linky (900 ton v jednozmennej prevádzke) je vzhľadom na výskyt surovín pre ktoré je určená (papier, plasty, kovové obaly a tetrapaky) plne postačujúca. Postačuje aj keby boli do triedeného zberu zapojené právnické osoby a fyzické osoby- podnikatelia, ktoré svoje komunálne odpady netriedia v podstate vôbec (v tom prípade nutnosť zavedenia dvojzmennej prevádzky).

Zároveň si myslím, že počet nádob resp. stanovíšť na separovaný zber v meste nie je najvyšší, ale ani nízky.

Tiež mi bolo povedané aj, že na danú linku nemôžu voziť iné odpady, okrem tých na ktoré majú povolenie aj z hľadiska hygienických predpisov a pod. Čo chápem, ale tak aký účel má potom triediaca linka? Viem, že aj na dodatočné upravenie odpadu, ako napr. rozdelenie PET fliaš podľa farby a pod. No je úplne prirodzené, že v nádobách sa v menších množstvách vyskytujú aj zložky, ktoré tam nepatria a je nutné to pretriediť. To je bežný jav aj pre tzv. vyspelých recyklátorov, ako je napr. Nemecko. Ak by na linku šli len obsahy nádob v ktorých je naozaj len čistý, požadovaný odpad, v meste by sa nenašiel ani jeden kontajner na triedený zber, ktorý by bol normálne vyprázdnený.

Tak teda čo vedie k takémuto prístupu kompetentných k triedenému zberu v meste? Je to ukončenie projektu a tým záväzkov voči Recyklačnému fondu a následná strata záujmu o akýkoľvek ďalší rozvoj separácie v meste? Keďže triedenie nie je v súčasnosti pre samosprávy ekonomicky výhodné.

Alebo je to kvôli tomu, že spolumajiteľ Ekobardu a vlastník skládky v Bartošovciach je tá istá spoločnosť? Spoločnosť Dúha a.s., ktorá má 2/3 podiel v Ekobarde, je prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Ekočergov a.s. aj prevádzkovateľom riadenej skládky v Bartošovciach. Na nej sa momentálne zneškodňuje komunálny odpad z mesta. Ak vezmeme napr. do úvahy, že výkupná cena kilogramu papiera sa pohybuje okolo hodnoty 0,05 euro, tak ekonomický prínos pre mesto z odpredaja vyseparovanej tony papiera je 50 euro, plus nejaká tá almužna z Recyklačného fondu, prípadne z kolektívnej organizácie, za zhodnotené množstvá odpadov. No ušetrí aj na poplatku za skládkovanie. Poplatok pre mesto za uloženie tony odpadu na skládku bol v roku 2012 necelých 26 euro za tonu. V tom prípade by mesto získalo príjem a prevádzkovateľ skládky by ho stratil. Ale pri podivne realizovanom triedenom zbere by prevádzkovateľ skládky mal príjem a náklady na triedený zber, ktorý je z hľadiska rozdielu nákladov a príjmov stratový, by boli tak či tak uhradené faktúrami. Ale to sa len snažím logicky zamyslieť nad vecami. Lebo fakt by ma zaujímalo, čo za takýmto triedeným zberom je.

Keď už sme pri tej ekonomike, ďalšou zaujímavou vecou sú samotné náklady mesta na realizáciu triedeného zberu. Na zverejnených faktúrach Ekobardu, ktoré sú vystavené mestu môžeme vidieť, že mesačné náklady na triedený zber (samotný zber a prevádzka triediacej haly) sa v súčasnosti (tiež aj v roku 2013) pohybujú v rozmedzí 8 000 až 12 000 euro. Z toho náklady na samotný zber predstavujú asi polovicu, čiže cca 4000 až 6000 euro. Ak sa pozrieme na faktúry napr. za rok 2011, je možné vidieť nižšie (alebo podobné) náklady na separáciu, ktorá bola vykonávaná aj v obciach okresu. Náklady na zber bez nákladov na prevádzku haly predstavovali aj s obcami mesačne cca 4 000 až 5000 euro. V súčasnosti nám triedený zber (už bez obcí) trošku zdražel (alebo stojí rovnako) a jeho úroveň radikálne klesla.

Ak to zhrnieme, tak nás triedený zber v roku 2013 celkovo stál vyše 136 000 euro, z toho približne 65 000 euro predstavovali náklady na realizáciu samotného zberu. Pre porovnanie mesto Liptovský Mikuláš, ktoré ma približne rovnaký počet obyvateľov ako mesto Bardejov, dosahuje za podobné náklady na separáciu o mnoho vyššiu mieru materiálového zhodnocovania suchých zložiek KO (bez biologicky rozložiteľného odpadu). Ich náklady na triedený zber predstavovali v roku 2013 cca 154 000 euro a materiálovo bolo zhodnotených (okrem BRO) viac ako 2000 ton odpadu. My sme za 136 000 euro zhodnotili necelých 200 ton. Vyššia úspešnosť ich separovania spočíva aj v osvete, ktorú vykonávalo občianske združenie TATRY v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš. Do akej miery sa osveta vykonáva u nás, by mohla byť ďalšia vec o ktorej by sa dal napísať príspevok na blog.

Aby toho nebolo málo, môžeme pozorovať aj ďalšie veci ktoré v triedenom zbere v našom meste akosi nefungujú. Jednou z nich je aj evidencia množstiev vyseparovaného odpadu prostredníctvom EAN kódov pre jednotlivé kontajnerové stanovištia a domácnosti v rodinných domoch. Na základe nich majú obyvatelia mesta ekonomické zvýhodnenie z paušálneho poplatku za zber a likvidáciu KO. Na internetovej stránke mesta je pravidelne zverejňovaný prehľad separovaného zberu za jednotlivé mesiace. Podľa príslušného kódu stanovištia alebo domácnosti si môžete odkontrolovať, čo a kedy z nich bolo odvezené. Neviem, do akej miery funguje evidencia v rodinných domoch, ale pri sídliskových kontajneroch som počas mojich pozorovaní zaregistroval viacero nezrovnalostí, čo do dátumov zberu, ale aj do samotných množstiev resp. odobratých komodít.

Pre príklad uvediem stanovište s kódom 2004 na ulici Komenského 12. Na ňom vyše roka nebol kontajner na papier, vlastne bol ale poškodený bez veka, čiže bol na nerozoznanie od nádob na zmesový odpad a bol ustavične ním preplňovaný. Tak z tohto stanovištia sa záhadným spôsobom darilo niekoľko mesiacov zbierať papier. Aspoň teda podľa prehľadu separovaného zberu...

Ak nefunguje evidencia množstiev na dostatočnej úrovni a tiež dochádza k miešaniu vytriedených odpadov s ostatnými, tak nie sú potom obyvatelia ktorí poctivo triedia, ukrátení o adekvátnu úľavu z poplatku? A nedochádza k mareniu ich snahy?

O dodržiavaní schváleného harmonogramu vývozu triedeného odpadu, pre kontajnery, na sídliskách v meste sa ani nevyjadrujem.

Existujú krásne príklady obcí v tejto republike (či už mestá alebo vidiecke sídla), ktoré majú aktívny záujem o rozvoj separácie vo svojich obciach a zodpovedne pristupujú k výchove svojho obyvateľstva z hľadiska nakladania s odpadmi. Kým je zatiaľ zle nastavený systém financovania triedeného zberu v obciach, ktorý je poväčšine stratový, tak by malo byť v záujme každej obce vyseparovať také množstvo odpadu, ktoré by v čo najväčšej miere pokrylo náklady na realizáciu zberu (odpredajom vyseparovaných surovín, príspevkami z kolektívnych organizácií a pod.). No v meste Bardejov to akosi nefunguje...

V priebehu budúceho roka (predpoklad leto 2015) by mal začať platiť nový zákon o odpadoch, ktorý by mal vyriešiť finančne poddimenzovaný systém triedeného zberu v obciach. Verím, že táto zmena prinesie financie do systému, tak aby bolo čo najviac odpadu zhodnoteného. Zároveň zákon ustanoví zákaz skládkovania vytriedených zložiek odpadu. V meste Bardejov, si ako pozorný občan na toto ustanovenie určite posvietim...

Nuž aj samotné vytriedené množstvá za rok 2015 a ekonomika triedeného zberu v danom roku ukážu, či došlo k zlepšeniu situácie.

 

 

Rok

 

Papier

 

Sklo

 

Plasty

 

Kovy

 

VKM

Triedený zber spolu*

Celkové množstvo KO

2005

7,383

28,268

0,013

0

0

37,064

9688,354

2006

11,36

55,28

10,88

0

0

88,41

10386,24

2007

40

66,524

40,03

2

0

163,674

10710,891

2008

59,986

72

38,377

4,11

0

204,823

13132,743

2009

126,32

104

61,12

6,32

7

335,559

15162,519

2010

148,04

152,104

77,294

9,6

13

429,028

13325,958

2011

190,89

186,8

115,936

16

17,6

566,849

13108,029

2012

279,415

280,63

201,36

36

31,595

876,231

12290,781

2013

40,6

124,8

28,4

1,16

0

199,74

11677,03

 

Tabuľka č.1 Vývoj triedeného zberu v meste Bardejov a celková produkcia komunálneho odpadu v rokoch 2005 až 2013 (údaje sú uvedené v tonách).

Zdroj: MsÚ BJ oddelenie životného prostredia

Vysvetlivky: *- Zahŕňa aj ostatné separované zložky (nebezpečný odpad, pneumatiky...), okrem drobného stavebného odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?