Ako je to s bioodpadmi v meste Bardejov?

Autor: Alexander Starinský | 24.2.2015 o 15:20 | (upravené 24.2.2015 o 15:59) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  744x

Bardejov má vyše 30 tisíc obyvateľov. Produkujeme približne 12 tisíc ton komunálnych odpadov ročne. Na to, že sme stredne veľké mesto (k najmenším na Slovensku rozhodne nepatríme), nemáme vôbec vyriešenú otázku nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Ani len z údržby verejnej zelene. Mesto sa snaží získať finančné prostriedky na výstavbu regionálnej kompostárne. No aj voči tomuto zámeru mám isté výhrady.

Vzhľadom na to, že nedisponujeme zariadením na zhodnocovanie bioodpadov, nevykonáva sa zber tohto odpadu v Bardejove. Taktiež predpokladám, že si mesto uplatnilo jednu z výnimiek v zákone o odpadoch a tým pádom nie je povinné zber realizovať. Mám ťažké srdce na tieto výnimky, ktoré si môže uplatniť skoro každá obec. Zaujíma niekoho, že voči bioodpadom máme isté záväzky, ktoré takto nikdy nesplníme?

No ale späť k Bardejovu. Jediná možnosť na odovzdanie bioodpadu v tomto meste je, že ho môžete priviezť na zberný dvor. Aj keď môže byť otázne, ako je s ním nakladané ďalej. Čo sa týka odpadu z údržby verejnej zelene, tak s ním nakladá mestský podnik Bapos. V štatistickom výkaze je takmer každoročne evidovaných približne 1400 ton bioodpadu. Je pri ňom uvádzaný kód nakladania R3. Je to recyklácia alebo spätné získavanie organických látok. Voziť trávu a lístie do najbližších kompostárni (vo Svidníku a Starej Ľubovni) je proti ekonomickému zdravému rozumu. Tiež by kapacitne tieto prevádzky odpad z Bardejova nezvládli. No tak teda ako sa dá zhodnotiť 1400 ton odpadu bez regionálneho zariadenia na takéto zhodnocovanie? Ja vám to poviem. Nijako!

Donedávna sa zvážal tento odpad do Bardejovskej Novej vsi, kde mal Bapos skleníky. No to prekážalo miestnym obyvateľom a tak je otázne kde tento odpad končí v súčasnosti. Počas monitoringu nelegálnych skládok sa mi podarilo objaviť „hniezdočko“ pre opadané listy zo stromov. Vozia sa na jednu hromadu, do areálu depónie stavebného odpadu, v mestskej časti Dlhá Lúka. A takto štatisticky zhodnocujeme odpad...

Ďalej permanentne počas jarného a jesenného upratovania dochádza k porušovaniu zákona o odpadoch, ktorý zakazuje zneškodňovať zelený bioodpad. Tento odpad je vhadzovaný spolu s objemným odpadom do veľkoobjemových kontajnerov, ktorých obsahy putujú na riadenú skládku. No nečudujem sa, že k tomu dochádza, keď v meste nie sú žiadne podmienky na iný spôsob nakladania.

Taktiež bez problémov niektorí obyvatelia spaľujú tento odpad na svojich pozemkoch (čím porušujú hneď 3 zákony) alebo ho vyhadzujú na čierne skládky, či do nádob na zmesový odpad. Málokto vie, že jediné čo s ním môžu robiť je kompostovať ho.

Keďže v meste sa bioodpad nezbiera, ocenil by som aspoň nejakú snahu mesta v oblasti informovania obyvateľov o správnom nakladaní s týmto odpadom a snahu v oblasti podpory domáceho a komunitného kompostovania.

Mesto má zámer vybudovať kompostáreň a hľadá externé finančné prostriedky na jej vybudovanie. No nie vo všetkom sa mi tento zámer pozdáva.

Kompostáreň je projektovaná na 4000 ton bioodpadov ročne. Tak poďme teda trochu počítať. Z verejnej zelene máme ročne cca 1400/1500 ton odpadu. Ak by sme oddelili ešte odpad z jarného a jesenného upratovania, odhadujem, že by sme dostali cca 100/200 ton. Z približných výpočtov máme v zmesovom odpade cca 2700 ton bioodpadov. No zbierať zelený odpad z rodinných domov nie je potrebné. Tu by skôr mali tento odpad samotní obyvatelia kompostovať na svojich pozemkoch. A čo sa týka zberu kuchynského a reštauračného odpadu, optimisticky odhadujem, že by bolo možné vyzbierať nejakých dajme tomu 500 ton. Plus ešte treba započítať kuchynský a reštauračný odpad z okresu (odhadujem tak cca 200 ton). Takže máme 1500 + 200 + 500 + 200. Súčet je 2400. Plus nejaké tie tony prebytočného zeleného odpadu z domácností (prostredníctvom zberného dvora), z cintorínov a prípadne ešte zelený odpad z blízkych obcí. Ako je vidieť kapacita 4000 ton je úplne zbytočná a myslím si, že nikdy by nebola naplnená. Úplne postačuje kapacita do 3000 ton.

Nedávno som bol na konferencii o bioodpadoch. Dozvedel som sa tam, že kompostárne a bioplynové stanice pre odpad majú na Slovensku kapacitu vyše 700 tisíc ton. My do roku 2020 musíme odkloniť od skládok vyše 600 tisíc ton (je tam započítaný aj papier). Takže kapacity sú už teraz postačujúce. No takmer všetky bodky na mape, ktoré zobrazovali tieto zariadenia boli na strednom a západnom Slovensku. A tu je ten problém. Väčšina zariadení je lokalizovaná nevhodne resp. nerovnomerne a taktiež boli projektované na kapacity, ktoré podľa mňa nikdy nebudú naplnené. S týmto problémom zápasia aj niektoré české kompostárne, ktoré fungujú na polovicu svojej kapacity.

Ale to som zase odbočil. Späť ku zámeru bardejovskej kompostárne. Ďalšou zvláštnosťou je technológia. Z mestského úradu viem, že sa počíta so zakúpením dvoch fermentorov. Je to zariadenie, ktoré je potrebné na hygienizáciu kuchynského odpadu. Nie je to lacná záležitosť. Či už jeho samotná cena alebo prevádzkové náklady. Neviem o žiadnej kompostárni, ktorá by mala taký prebytočný luxus, aký je mať dva krát fermentor. Na hygienizáciu kuchynského odpadu (a časti zeleného, kvôli optimálnej surovinovej skladbe) plne postačuje jeden fermentor (kapacita je cca 2000 ton/rok). A na spracovanie ostatného zeleného odpadu postačuje väčšia kompostovacia plocha a nie ďalší fermentor.

A úplne najviac zaujímavé sú pre mňa samotné náklady na projekt. Sú odhadované na cca 4 milióny euro. Trochu menšie mesto (Lučenec), aj trochu väčšie mesto (Michalovce), to dokázali zrealizovať za takmer polovičnú sumu. Technológia spracovania je tá istá, prostredníctvom fermentora. No v meste Bardejov potrebujeme až 4 milióny euro. Rád by som sa detailne pozrel, čo všetko by sa malo za tieto peniaze zrealizovať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?